Dnešná doba je ťažká pre všetkých. Ceny rastú extrémnym tempom a týka sa to nás všetkých. Môj manžel sa ale chová, ako by to niekto robil schválne jedine jemu. Neustále nadáva, komentuje, rozčuľuje sa, brble a je nonstop naštvaný.
Najviac ho rozčuľujú vysoké ceny benzínu. Musel jazdu autom dosť obmedziť a to veľmi nabúralo jeho komfort, na ktorý bol dlhé roky zvyknutý. Na jednej strane je mi manžela v tomto ohľade trochu ľúto, ale na druhej strane by som mu niekedy najradšej nafackovala. Do práce to má desať minút autobusom. Obchody máme blízko. Dospelé deti aj s vnúčiatkami máme skoro cez ulicu. V našom malom mestečku sa po svojich dostanete kamkoľvek za pár minút, ale môj muž všetko berie hrozne negatívne.
Keď sa mu snažím osvetliť, že sú na tom ľudia oveľa horšie ako my, začne výbušne oponovať. Po druhých mu vraj nič nie je a nerozumie tomu, prečo dnešnej šialenej drahote prihliadam tak ticho a ľahostajne. Ja ale naozaj neviem, čo iné by som mala robiť. Vysoké ceny predsa nie sú môj výmysel a skutočne netuším, ako by som mohla dnešnú drahotu ovplyvniť. Beriem to tak, ako to je a radšej sa tým netrápim. Veci, ktoré nemôžem ovplyvniť ani zmeniť, nechávam byť. To môj manžel nevie.
Na spoločné nákupy už spolu tiež radšej nechodíme. Dokonca sme prestali jazdiť na výlety, pretože môj muž predsa nebude nikomu robiť šaška a počká si, až ceny pôjdu zase normálne dole. Medzitým, čo môj manžel ukrivdene čaká, ja žijem ďalej svoj bežný život. Výletujem s kamarátkami, deťmi aj vnúčiatkami, cenami sa netrápim a na čo mám, to si kúpim. Doma ma potom ale čakajú hromy a blesky. Manžel je na infarkt, keď mu rozprávam, o čo všetko napríklad cez víkend prišiel. Je schopný handrkovať sa o každú korunu a revať na pani pokladníčku, keď napríklad spolu výnimočne ideme s deťmi na kúpalisko. Nebolo mu zaťažko kvôli cenám stropiť v dlhom fronte scénu ani vtedy, keď sme deti brali na zmrzlinu. Neuveriteľne som sa za neho hanbila.
A tak je to teraz u nás v podstate so všetkým. Muž stále stráži, sonduje a čmuchá, koľko som kde utratila a ako veľmi zase tí hore ceny prepálili. Ja nemám čas, silu, chuť ani energiu sa s ním kvôli každej položke dohadovať a strpčuje mi to každodenné fungovanie. To jeho neustále sledovanie toho, koľko som utratila za nákup, aby som mohla variť, je ohromne protivné. Najnadšenejší by bol, keby som každú surovinu nahradila niečím lacnejším a behala po zľavových akciách.
Tak zle na tom ale nie sme a môj manžel všetko okolo financií robí oveľa horšie, než to v skutočnosti je. Seniori a samoživiteľky to musia mať násobne ťažšie a tam už ide zrejme naozaj do tuhého. Môjmu mužovi sa ale zatiaľ nič katastrofálne nedeje a napriek tomu sa veľmi rád pasuje do úlohy toho najväčšieho chudáčka a mučeníka. Pritom to býval rázny chlap, ktorého len tak niečo neporazilo. Jeho predošlé ja však dnes hľadám márne a mám pred sebou skôr protivu, ktorý má pocit, že je v republike jediný, kto si musí zvykať na nové vysoké ceny.
